Všetko má svoj koniec

Tak sme sa zas po rokoch vrátili z dovolenky pri mori. Všetko bolo tak, ako má byť. Hlavne veľa slnka, slanej vody, ničnerobenia, dobrej nálady a vynikajúceho jedlo. Človeku sa nikdy odtiaľ nechce domov. Ale ako by to vyzeralo, keby sme tam zostali, si tiež predstaviť veľmi nedokážeme.

Čo by bolo, keby

Možno by sme chytili miestny ležérny životný štýl. Už by sme sa skoro nikdy neponáhľali, nikdy sa nerozčuľovali, neriešili maličkosti a jednoducho si užívali. Len by to malo malý háčik, asi by sme po pár týždňoch nemali čo jesť, pretože na miestach s morom akosi tie peniaze odchádzajú rýchlejšie, všimli ste si? Ale dovtedy by nám asi nič nechýbalo. Rozhodne by nám nechýbali svetre. V našich zemepisných šírkach si bez nich nedokážeme jesenné obdobie predstaviť, ale obyvateľov prímorských krajín upodozrievam, že hádam nič podobného ani vo svojich skriniach nemajú. My sme si ich pre istotu priviezli. A nakoniec sa stali jedinými kúskami z kufra, ktoré teraz nemusím prať, pretože ich nikto nepoužil. Lenže stavím sa, že ak si ich nabudúce nevezmeme, zamračí sa a začne fúkať. Zákon schválnosti totiž funguje naprieč kontinentmi.

Všetko má svoj koniec
Ohodnoťte příspěvek